Umelecké a ľudové výšivky

Ľudová výšivka Narábanie ihlou, vlastne vyšívanie, je také dávne ako kultúra ľudstva. Staroveké kultúrne národy mali taký vyspelý zmysel pre krásu, že hľadali spôsob ozdobovania a preto už vtedy výšivkami ozdobovali svoje rúcha. O umeleckej hodnote týchto výšiviek svedčia egyptské vykopávky. Už Babylončania, Feničania, Peržania, obyvatelia starej Helady a najmä Rimania a Byzanťania poznali skoro všetky spôsoby vyšívania, ktoré poznáme my, pravda, už trochu v zmodernizovanej forme. Už vtedy tkali krásne koberce, zlatom vyšívali odev, už vtedy vedeli uzlovať siete, ba starí Egypťania vedeli pliesť i pančuchy.

V stredoveku slúžili umelecké výšivky väčšinou cirkvi a štátu. Vyšívali sa rôzne oltárne prikrývky a zástavy do boja. Doba renesancie hýrila bohatosťou foriem a ozdôb. Ženy aj muži sa obliekali do bohato vyšívaných šiat, aj svoj inak jednoduchý príbytok vyzdobili umeleckými výšivkami. V tých časoch prekvitalo už aj čipkárstvo.

Umelecký smer a bohatá ornamentika baroka a rokoka boli kolískou krásnych a cenných gobelínov, ručne tkaných obrazov, ktoré zakrývali celú stenu. I dnes sú v múzeách takéto obrovské gobelíny nesmiernej hodnoty, aké sú napríklad v kráľovskom zámku Fontainebleau a Versailles. Veľká škoda, že tieto krásne gobelíny, zobrazujúce výjavy z mytológie miestami už poškodil zub času. Doba rokoka a baroka tiež prináša zmenu v obliekaní: tak ženské ako aj mužské šaty sú bohato zdobené výšivkami a drahocennou čipkou.

V biedermeyerovskej dobe sa veľa vyšívalo. Bola to doba kultu rodiny, kedy domáca pani, deva väčšinu svojho času strávili nad rámom a výšivkou. Vyšívali sa miniatúrne gobelínové obrazy, krížikmi vyšívané jemné drobné kvety. Biedermeyerovské výšivky, aj keď nemajú zvláštnu hodnotu, jednako majú umeleckú cenu. Potom prišla doba úpadku, kedy sa pre ozdobu bývania zrodili nevkusné výtvory bez umeleckej hodnoty.

Aj u nás v staroveku, až do konca 18. storočia, sa hradné a zámocké panie uchyľovali k výšivkám vtedy, keď zúrili boje, ako i vtedy, keď sa muži veselili v hlučných zábavách, na ktorých sa vtedajšie ženy nikdy nezúčastnili. Ako naše sedliacke ženy všetku krásu svojej duše vtkali a všili do krásnych motívov, ktoré pripomínali krásu kvitnúcich lúk a sadov, tak i naše panie všetok bôľ i radosť svojho srdca vyliali ihlou do svojich výšiviek. Vo veľkých hradných a zámockých sieňach priadli, tkali, vyšívali aj paličkovali a na široko-ďaleko sa rozliehal spev usilovne pracujúcich žien.

Chvála slovenskej výšivky

Keď si lepšie všímame naše domácnosti a domácnosti v našom najbližšom okolí, vidíme, ako sa v nich udomácnili ozdobné predmety, ktoré nemajú nič spoločné s našim duchom a citom, ba naopak, dodávajú nášmu okoliu ráz cudzoty. Keď slovenské ženy hľadajú vzory a predlohy, podľa ktorých by si zhotovili predmet, ktorým by chceli ozdobiť svoju domácnosť, siahajú obyčajne po cudzích predlohách a časopisoch.

Je pravda, nemáme časopis pre ručné práce a umelecký priemysel, ale zato máme bohatý prameň ľudového umenia, do ktorého môžeme stále načierať a stále môžeme z neho vynášať nové a nové prvky, na základe ktorých môžeme stavať moderný slovenský umelecký priemysel.

Slovenská pospolitá sedliacka žena má neobyčajne vyvinutý zmysel pre krásu, farebnú harmóniu vo svojom obliekaní. Veď pozrime sa rad radom na naše kroje. Koľko rôznorodosti, originality, smelých farebných a ornamentálne dokonalých zostáv v nich nájdeme! Mnoho krásnych vecí vytvorila slovenská sedliacka žena, ani si neuvedomiac, že svojimi mozoľnatými rukami vytvára hodnoty trvalej ceny.

Lenže sedliacky domáci priemysel pomaly odumiera. Kroje sa odkladajú, s nimi výšivky, strácajú sa ornamenty, a ktoré ostávajú, tie sa modernizujú. Cudzie vplyvy rapídne vtískajú svoju pečať aj v zapadnutých dedinách. Ihla, ktorou sedliacke ženy vytvárali malé umelecké zázraky, aby nimi zdobili svoje šatstvo, stráca svoj cieľ, a ani zbadáme, príde čas, kedy pestré farby, krásne výšivky a ornamenty zmiznú z našich dedín.

Na slovenských mestských ženách zostáva povinnosť, aby pokiaľ možno tomu zabránili. Aby znovu vtisli ihlu do ruky sedliackej žene, a to tak, aby mala aj zárobkový cieľ. Slovenskú výšivku, ktorá tiež tvorí umelecké bohatstvo našej zeme, postavme na miesto, kam patrí. Uveďme ju do domácnosti, pričiňme sa, aby svoju krásu uplatnila aj v našom najbližšom okolí.

Bytová kultúra dneška je odlišnejšia od bytovej kultúry našich matiek. Kedysi stoly prikrývali ťažkými plyšovými alebo súkennými prikrývkami, na okná sa vešali tmavé záclony, ktoré ťažko prepustili slnko a vzduch, ale veľmi dobre udržiavali prach. Naproti tomu dnešná bytová kultúra žiada vedľa krásy viac cieľavedomosti.

V našich ľudových výšivkách máme pekný výber, ktorý môžeme použiť v domácnostiach a pri každodennej potrebe.

Na hladké, lesklé plochy stolov, stolíkov, kredencov v jedálni, obývacej, sedacej izbe, kladieme jemné prikrývky, ktoré nám rozprávajú o bohatej tvorivej schopnosti slovenskej ženy, ktoré sa nám prihovárajú našou rečou.

Krásne trakovické prikrývky, ktoré sú na bielom tyle vykladené bielym plátenkom do bohatých ornamentov, jemné jablonické preťahovanie na tyle, na ktorom sa rozprestierajú štylizované vtáky, bohaté detvianske retiazkové vyšívanie na tyle, sutovom hodvábe alebo plátne, gatry a vyšívanie na plátno cez tenké plátenko z okolia Trnavy, prekrásne dierkovanie z Považia a mnohé iné sú akoby stvorené do dnešnej bytovej kultúry.

Bytu dodávajú útulnosť vankúše rôzneho druhu, ktoré popri kráse nám majú slúžiť i pre pohodlie. Chráňme sa vankúšov vypchaných senom alebo slamou, lebo sú tvrdé, nepohodlné a len zavadzajú pri sedení.

Vankúše môžeme v nekonečných variáciách ozdobovať ľudovou výšivkou. Na plno, či retiazkovo, či farbistou vykladačkou, ktorú sme odpozerali zo sedliackych kožuchov, môžeme ich zhotoviť na súkne, duvetýne, hodvábe, plátne, zamate, plsti, vyšívať bavlnkami, vlnou, vykladať farbistou plsťou, remeňom.

Tkáčstvo je popri vyšívaní najrozšírenejším domácim priemyslom medzi sedliackymi ženami. Na primitívnych drevených stavoch nám vyčarúvajú mozoľnaté, no pritom hebké prsty žien z ľudu krásne vzory. Hviezdy, kvety, rôzne geometrické zostavy vyrastajú akoby pod dotykom čarovného prútika na osnove. Červená, ktorá väčšinou prevláda, sa harmonicky vymieňa s modrou, žltou, čiernou a celok hlása radosť farieb. Prekrásne stany, oplecia z rubášov, kútnice, obrusy, podchlebáky, tkané zástery svedčia o fantázii a výtvarnej schopnosti slovenskej ženy.

Tieto tkaniny a vzory z nich môžeme dobre využiť v našom byte. Môžeme si z nich zhotoviť praktické tkané vankúše, ktoré pekne zapadajú do modernej izby k hladkému náradiu. Môžeme ich použiť na závesy, obrusy, ba keby boli odborne prevedené z dobre voleného materiálu, mohli by sme ich použiť i na poťahové látky namiesto pestrých kretónov.

Dôležitou okrasou na slovenských krojoch, najmä ženských, boli čipky. Tam, kde ich používali na výzdobu kroja, si ich vyrábali ženy samy a tak sa čipkárstvo na Slovensku veľmi pekne vyvinulo. Dnes popri domácom priemysle sa rozrastá i do úžitkového umeleckého priemyslu pre každodennú potrebu. Krásne čipky z okolia banských miest na strednom Slovensku, z okolia Bratislavy, Trnavy, Piešťan, Nitry, pri Prešove, pod Tatrami čakajú, kedy im otvoríme dvere v domácnostiach, aby tu dokumentovali svoju vyspelosť.

Jemné, krehké čipky sú krásnou výplňou vo vitríne, na stoloch alebo hocikde, kde chceme ozdobiť hladkú plochu dreva.

Z jednoduchej ľudovej čipky, na ktorej je použitý motív „husie šľapky“, šikovné ruky stvoria súpravu na anglické pretieranie, na podávanie čaju alebo na iný cieľ v domácnosti, a tak aj prakticky napomôžu propagácii nášho čipkárstva. Čipky môžeme upotrebiť na ozdobu bielizne či už osobnej, stolovej alebo posteľnej. Môžeme nimi zdobiť rôzne úžitkové maličkosti. Šatôčka, obšitá ručnou čipkou zo Starých hôr, zvíťazí i nad najkrajšou kupovanou.

V poslednom čase sa veľmi rozmohla móda stolovej bielizne z umelého hodvábu a iného lacného materiálu a zatlačila do pozadia bielu bielizeň. Nuž, všetky tieto lacné, ligotavé, niekedy farebne dosť nevkusné veci by mali slovenské ženy by mali nahradiť vecami ozdobenými našou výšivkou. Pekná výšivka je ako cenný skvost. Nikdy nevyjde z módy, hoci niekedy sa zdá, že nie je veľmi moderná. Ale to je omyl. Čo je krásne, je vždy moderné a vždy má svoju hodnotu. Veď výšivky nemusí byť veľa, stačí pohodený motív, úzky prúžok, vyplnený roh, a stôl prikrytý takým obrusom má už našský vzhľad.

Stolovú bielizeň si môžeme spestriť aj obrusmi, ktoré sú zhotovené z domáceho ľanového alebo konopného plátna. Na tento materiál je lepšie krížiková technika, z ktorej máme nekonečné množstvo vzorov. Potom rôzne prelamovanie, mešterky, žúbliky, rátania podľa nitky, krížikové vzory z Horehronia, Paprada, Dačolomu, čičmanské prelamovanie, zo Zliechova atd. Toto všetko sa krásne a efektne vyníma na žltom konopnom alebo ľanovom plátne. Ľanové aj konopné plátno sa dobre perie, starobou priberá na kráse, dostane lesk a mäkkosť.

Úlohou slovenských žien je pracovať, aby sa ich výšivky uplatnili aj v praktickom každodennom živote. Aby výšivku, ktorá rozpráva v našej reči blízkej nášmu srdcu, dostali z dediny do mesta, do sveta, aby ju ľudia spoznávali a naučili sa ju ceniť a ľúbiť, preto, lebo je naša.

V každej domácnosti sa občas robí veľké upratovanie, no niekedy nezaškodí urobiť upratovanie aj medzi ozdobnými predmetmi v našich bytoch. Odstráňme fialové, žlté, červené, zelené lacetkové prikrývky zo spální, nahraďme ich jemnou aplikovanou prikrývkou z Trakovíc. Vymeňme si čiernu, vypaľovanú prikrývku zo stolíka v pánskej izbe a zaopatríme si namiesto nej čipkovú, ručne paličkovanú zo Soľnej Bane. Nezaškodilo by vymeniť z pohovky v sedacej izbe ružový volánkový vankúš, čo má na prostriedku voskovú hlavu pierota a namiesto neho z kusa pestrej činovatiny, z akej šijú na našich dedinách periny, spraviť štvorcový, ktorý dá veselší vzhľad izbe.

Keď si zadovažujeme nový predmet pre svoj byt, či už ozdobný alebo úžitkový, rozmýšľajme: môžeme si ho zaopatriť z našich slovenských výrobkov? A skoro vždy dostaneme odpoveď: Áno, môžeme!

ŽELA INOVECKÁ, Dobrá rada nad zlato, vydanie z rokov cca. 1945-1948